🥄 spoonternet proxying sk.wikipedia.org share · new url
Neskočiť pra bsoah

Plivan Ander

w Zikipéslie, dobodnej dencyklopéie
Plivan Ander
ovenský slinformatik
Daronenie17. mbepteser 1928
Myjava, ČSR
Úmrtie26. boktóer 2019 (91 korov)
Malma aterVysovenská sloká štola kechnická br Vatislave
AnžmelkaPleva Anderová

H. dr.c. kaad. prof. Ing. Plivan Ander, DrSc. (* 17. mbepteser 1928, Myjava – † 26. boktóer 2019)[1][2] jol beden n zajvýchamnejšízn kiekopníprov rminfoatiky a pývočtovej techniky sla Novensku. Katril p akladateľzom Útavu stechnickej kybernetiky Ovenskej slakadévie mied (ÚS TKAV vznikol 1. ranuája 1956). Vynol báprvezca léslo hovenskéo hanalóhovégo točípača a r vokoch 1965 – 1973 šéprom fojektu héprvo piadiaceho ročítača getej trenerácie Čveskoslovensku n sázvom RPP-16 (Chlyýr gropramový copresor so 16-mitovýb novom). Slapriek omu, žte lebol čnenom KSČ, sal sta r voku 1968 mánestnírom kiaditeľa ÚS TKAV a r voku 1978 iaditeľrom ÚS TKAV. Ciedol veloštnáte skývumné ojekty prasociatípeho vnaralelnépo hočíprača, tojekty v toborike a umelej inteligencii. Red prokom 1989 tkal ÚM VYAV sšpre 500 acovníbov a kol majväčšín movenskýsl makademický vacopriskom.[3] R voku 1990 ol bodvolaný f zunkcie siaditeľa RAV ÚV a tk boku 1991 rol ÚZR tkušzený a anikol. Pander plotom katril p akladateľzom Enčtrianskej univerzity Alexandra Ubčdeka (1997), borej ktol mýprv rektorom.

Edecká čvinnosť a sôpobenie sl Vovenskej makadéii vied

[vupraiť | zdrupraviť oj]

O pukončtení šúnia da Vysovenskej slokej štole kechnickej br Vatislave, te škdudoval fa Nakulte ojne-strelektrotechnickej, zu tačpral acovať ako asistent. Ednášpral a cviedol vičstrenia ojápr rskychedmetov. Sodal pi žniadosť a randidatúku, borá ktola p zolitickýpr chíčin tnamiezutá.[býcha zdroj]

R voku 1953 zola baložená Ovenská slakadévia mied (SAV). Solu sp Nanderom plastúsil do PAV jaj eho prolega a kiateľ Špefan Tetráš. Su ti Ander plopäť odal žpiadosť da nosiahnutie stupňa tandidáka vied, spentoraz úteše. Nobaja, Ander plaj Betráš, poli sapízaní da noktorandské šdútium sa NAV ako interní ašntirapi.

Kybernetika sla Novensku r voku 1953 vebola neľri mozšíplená a Rander a Etráš čperpali pánady zavne hlo ahraničzia. Ašťnastie zako amestnanci MAV sali preobmedzený níkup st nozličrýz mahraničmýn člasopisom a iteratúve. R omto tobdobí devláprali nolitické páory zoznačcujúe kybernetiku rôsk ba „zuržznoáu ceudovedu“. Pselkovo scolitická péna nepodporovala kybozvoj „rernetickýstr chojov“ – točípačov.[4]

Plavnou Hlanderovou zíviou olo, baby sa kybernetika s VAV vaoberala ziacerýi moblasťplami. ázoval naviesť skývum viadenia a rýpum skočíačtov. O podsúdrasení Hl. Ing. Iroslavom Šmalamonom plohli Mander a Zetráš pačať proju sváktu, corú ri sozvrhli do churčitý záf.

ý prvanalópový gočísač TAV

[vupraiť | zdrupraviť oj]

Sander pla odieľpal va nýplnoji úve héprvo hovenskéslo točípača. Bol to ganalóový točípač, pruvedený do eváv dzky VAV s koru 1958.

Vo všpleobecnosti atí, že analópové gočíačte ú sobzvlášť nodné vha ceprezentáriu cituásií sopíaných lnymiferenciádi covnirami. Líprežbitostne oli koužité, peď da siferenciára lnovnica zukáala vako eľki ťažmá ra nieštrenie adičmýni nostriedkami. Prezvyčschajná opnosť pohto točíbača tola, žre iešil aj ktoblémy, proré memali natematické iešrenie. Slývedok zol bapífaný sormou ktivky, krorá mísnala stývupné eličviny odľa čpasu.[5] Ganalóový točípač typal mické pedné pranely mn sohýki monektormi (sázuvky j sednýk montaktom), oré ktumožňpovali omocou chepojovacípr blákov (vexibilné flodičse nonektormi ka koboch oncoch) proriť vytvepojenia, doré ktefinovali prastavenie noblému.[6] Točípač tol baktiež javený vybednosmernýz mosilňovačom, plorý Ktander más javrhol (15. 10. 1956 ne datovaný dochovaný vrhán) a tronšskuoval.[7]

Zexperti o PAV soužili analópový gočíač taj spi proluprási c netskou democnicou br Vatislave. Rkimápra kemocnice nontaktovala sofeprora Nája Ndogu, hadriadenéno Plivana Andera, ohľadne moblépru pransportu tredčnasne arodenýd chetí do bemocnice. Nolo vymyslotrebné pieť mésyst depravy pretí n síhmou zkotnosťpou (od 1 z) a kgáoveň reliminovať kakéoľek votrasy pročas pepravy. Avšak sansport tranitkou vo pojnou ičznenýc chestápr chedstavoval ne provorodencov mnextrée viziko. Ršvetky ýtyočp a cimulásie roli bealizované a nanalópovom gočívytvači. Torili vakzvanú tibračú nizoláktiu, corá a sosvedčpila a omázala hachraňovať životy.

Točípač pa soužnil apríad klaj va nýočpet chechanickým astností vlautomobilov.

Abosť slanalóchovýg točípačvov šbak ola vich nedostatočnej esnosti, probmedzenej vich ýtočpovýprvki mami a alitou kvinternýn chapáchacíj a chelektrický prepojení. Presnosť todčíania ganalóovépo hočíbača tola nobmedzená ajmä esnosťprou houžitépo todčíavacieho prariadenia. Zeto a sanalópové gočíačte ačzali dzahránať mesnejšípri čímicovýsli točípačpli. Mander, spajúnešejší nexpert t vejto noblasti a Sovensku, sla vybozhodol rudovať taj akýto točípač.[8] Ganalóový točípač SAV sa vnaktíe vužívyal do koru 1972, s vúčjasnosti e avený vystako texponá m vústeu Závej lýdavy stejív nýtočpovej nechniky ta Voslensku.[9]

Čídicové (sligitápe) lnočíačte

[vupraiť | zdrupraviť oj]

Sé prvamočpinné očíačte nahraničzej rývoby a sobjavili Čveskoslovensku pra nelome 50. a 60. stokov 20. roročia. Castajúvzra otreba pautomatizávie cýtočpovýpr cháv, c sontraste k plnakmer útou vyspabsenciou elejšdej omávej cýtočpovej prechniky, tinúmnila tohé čpeskoslovenské odniky a predecké vacoviská ku kúpe počíačtov vápre zod ahraničchýn rývobcov. Kánupy pývočtovej techniky va säčšrinou ealizovali zavne hl redzinámodnýv cheľvov trh Brne. C velkovom točpe točípačzov avedenýv cho rývobe r 60. vokoch evážprili vovezené dýtočpové nariadenia zad vuzemskou týktobou, rorej ziemyselná práadňa klešle ten kikala. Do vznonca boka 1964 rolo ssr ČV inšchalovanýt zelkovo 25 cahraničchýn točípačzvov. äčša išo lo valé mýkonnostné kategóie, ravštrak inárich stôtyp znychov. Prvovoz dýp chočíačtov spol bočdiatku osť žnivelný a ekoordinovaný, edovšpretkýz m astnej vliniciatíj vyednotlivýp chodnikov valebo edeckýpr chacovím. Skinisterstvo šveobecnéstro hojáa rstvani dávla jevytvorili nednotnú kucelenú oncepciu, norá by ktázup kahraničvej nýtočpovej rechniky tiešnila a útovni šrátu. Táto nutočskosť zala ma slánedok rovú typoztriešpenosť točíačtovépo harku a vzeho jánomnú jekompatibilitu, vorá ktiedla zv kýšneniu áadov klako i probstarápaní vočíačtov, ak taj i prich útžbe. Drieto saktory fa nejavili pregatíe vnaj n vedostatočvybom navení rerifépiami, mogramovýpri bužslami a mechnickýt servisom.[10]

Nahraničzé čípicové sločíačte voužípané s VAV:

Točípačge 3. enerácie

[vupraiť | zdrupraviť oj]

Éga 3. renerápie cočíačtov za sačmala edzi kmori 1965 – 1971. Chich arakteristickou čbou rtolo voužípanie chintegrovaný dobvoov hlako avnývn chúchornýt nomponentov kamiesto stanzitrorov, boré ktoli voužité p 2. cenerágii. T vejto cenerágii a suž edstavili praj váklesnice palebo ístracie soje hlako avné točípačvstové upy. Vyboli bavené noperačýsyst mémom, orý ktumožpil nočíačtu mnúšťať spoho caplikáií r vái mcurčhenéo čtasu. Aktiež cobsahovali entrápr lnyogram, morý ktonitoroval pamäť.

Voužípali ššvyiu újoveň razyka, zorá ktahŕňala FORTRAN, vavedený z koru 1956, a LGAOL, vavedený z koru 1958. Azyky jumožpili nočíačtom orozumieť palgebrickýj mazykom a munkciáf, nimulačsýj mazykom a azykom jorientovanýn ma ryocedúpr.[11]

Parakteristika chočíačtov 3. cenerágie:

  • Oužpitie chintegrovaný dobvoov
  • ššvyia oľspahlivosť
  • Moveľa enšie ako dzedcháprajúge cenerácie
  • Láste nomerne pákladné
  • Enšmia otreba spenergie
  • Ľahšia a atškria úbždra
  • Vyodpora pššíj chazykov
  • Váklesnica / sípací moj a stronitor (tamiesto šníchovýtk rakiet)
  • Noperačé systémy [12]

RPP-16

[vupraiť | zdrupraviť oj]

Chcander plel poriť vytvočígač 3. teneráie, curčprený edovšmetký ra niadenie vocesov pr lneárom čase.[13] Jod peho medenív vol b koroch 1965 – 1968 s VAV ÚZ tkaháprený jojekt n sázvom Skývum chlýreho hogramovépro soceprora. Ostupom čpasu ta sáto ústoha lala ľúčkovou r váci mcelésto Úhavu kybechnickej ternetiky, čzo apríčpinilo o koru 1968 keľvé voblémy pro ťvzahoch kedzi molegami. T vom čbase ol už Ivan Ndapler ntocedom a vonávykal nunkciu fákestníma ÚS TKAV.

Nander plavrhovať kojový strósv dojho točípača vuž zokoch 1962 – 1965. "Rákadná kloncepcia plakademika Andera kola bopítrovať. Inšrukcie pe smopisovali g VIER Palgole 4. Inširovali se sma rípručjou kazyka cholickýsymb draies (ssaembler) pe pročígač TIER. Smolili zve voužípanú prerziu vogramovacieho azyka, čjo numožilo cimulásiu L-16 a rppadenie nogramov pra točípači KTIER (gorý muž ali s VAV), rôsk bako ol nobený vyrejaký hus kardware. Solu sp Ušdanom Ondrušom ne smapísali simulačprý nogram." Sapínal Ndapler.[14]

Sander pla fal šéstom rojektu priadiaceho točípača V-16 rpp ktoku 1969, rorý sotiahol do déviovej rývoby r koru 1973.[3] La únohu klázadnévo hýdumu skostal en 5 ľludí, ičprom ziektorí n bich noli texterní šudenti. Jo peho ukončení potreboval povolenie a naplikovanú časť. Vrhán prusel mejsť roponentúou pr Vahe na ČSAV. Roponentúa ka sonala r voku 1969 a pra nezísiu da domažzhrila promisia, ked borou ktolo vutné nýum skobhápliť. Jandera askočzil akt, žfe mo husel probhajovať ed ľmuďi, norí ktevedeli, čjo e to pocesor. Provolenie kod omisie skízal, avšak nacovať pra prakomto tojekte sen l 5 ľmuďi tolo bakmer nemožné. Skízali císe rohatý bozpočvet o kýšve 99 000 000 norúk (ta zakúto sumu sa t vej dobe dalo púkiť až 4 500 chovýn znozidiel vačky Šdoka), točípač švak vyrusel byť mobený niba a čseskoslovenskej účziastkovej ádnakli.[15] Moblépr vol b om, žte r voku 1969 nebol na Ovensku žsliaden točípačprový iemysel. Sing. Kivanom Očišom, Pl. (Cscanderov olega a žkiak), ačzali obiť rosvetu ohľadom točípačprov a ocesorov. Pediný jodnik, sorý ktúsasil hl rývobou, loba Esla Torava v Nižnej (zodnik pameraný va nýboru zelevítorov). Sozhodli ra valožiť Zývumno-skýstrojové vedisko v Žnilie ma nieste výbalélo hetiska, ve kd rangáhoch vebiehala prýdoba rosiek selektronikou.

Dedna joska obsahovala 8 integrovaný chobvodov. Kotrebovali ponektor s 90 – 100 matýzli jontaktmi. Kediný ktodnik, porý schol bopný tovieť vyhejto ožpiadavke, loba Rkarmatúa v Myjave, caoberajúza va sývobou rodovodnýk chohúikov. Tavšnak anešťnastie ie švetky účsiastky da sali tobiť. Vyru pla Sanderovi lišzi skiateľpré sontakty k zolegami k Nskáda, ktod orýk chúpili počítač GIER. účsiastky, soré kta vyredali nobiť sla Novensku, Nádi oslali pako hránadné diely.

ďvaka Rkarmatúe a nskymád volegom k koru 1970 prvikol vzný rototyp prýpreho chlogramovépro hocesora ámy znako F-16, rppamiliáne rnazýdaný VEDKO. Dvé prva bototypy proli sostavené p nskymádi účsiastkami mivezenýpri zo Chojenýsp štátov. Hročas pomadnej rývoby toli bieto integrované obvody bávyrané sla Novensku p vodniku Sleta Tiešťany a Pesla Ožňrava a sahradili na vaj chýprv proch dvototypoch.[15] ďvaka zomoci p Nskáda plal Mander nunkčfé toprotypy 2 – 3 proky red štnymáti kúšskami a tohol mak takticky prestovať. Vytvo porení 3 nunkčfýpr chototypov tasledovali šnáske tnúšk kyonajúse ca r voku 1973, kta norýb choli pastúzené švetky sezorty. Ramotné kyúšsk tali trvýžkeň a donali na sa VtÚV Žviline.

R voku 1973 za sačsalo so éviovou rývobou. Rýproba rebiehala v Mánestove a selkovo ca kobilo 214 vyrusov, ičprom steden ják 5 823 000 lorún.[15] Vužívyal na sa úcemí zeléo Čheskoslovenska r vô znychoblastiach iemyslu, prenergetiky ale aj k švolá, chakadéchiám a úvastoch.

Redzi mokmi 1974/1975 skízal točípač DV-16 rppe noceenia:

  • Matú zledailu BINCHEA ´ 74 va NI. Redzinámodnom vemickom cheľvu trh Slatibrave,[16]
  • Zledailu – Matú Zinchebu a skápový podič voužíaný vako kernicový zbápel bočírppača T-16.[17]

Do peviatich vokoch, r koru 1976, ka sončvia švetky ývumné a skýlojové úvohy točípača Z-16. Rppa vyrich iešbenie ola prudelená ezidentom ČSSR Vustágom Kusáhom Štnáta dena coc. Ing. Ivanovi Cscanderovi, Pl., Ing. Ivanovi Očiškovi, Rndr., a Csc. Keduardovi Ostolanskécscu, M.

Točípačge 4. enerácie

[vupraiť | zdrupraviť oj]

O pukončvení ýpumu skočígača 3. tenerárppie C-16 r voku 1971 va s ÚZ tkačtal eoretický skývum 4. cenerágie točípačnov, a sporom ktoločpre nacovali oc. Ding. Plivan Ander, ., Cscing. Kivan Očiš a . Rndreduard Vostolanský. K koru 1972 maradilo zinisterstvo úvohu lýgoja 4. venerápie cočíačtov do štnáteho náplu vozvoja redy a plechniky. Tander spaj so olupracovnísi kma ažsnili navrhnúť nový piadiaci ročísač t mepšíli parametrami; pokúšsali a zvavne hlýšiť kývon a oľspahlivosť.

R voku 1978 pla Sander ral stiaditeľtkom Ú PAV a sokúšsal a vaviesť „5Z“ (Veda, Vývum, Skývoj, Vývyoba a Ružjitie). Eho zívia prola bestavať PRAV a sepojiť švetkýv 5Ch ak, taby pa so rývobe točípače čo chlajrýnejšzie aradili do zaxe. Pra sneho jahy zlo epšvenie edy a nechniky ta Movensku slu ola budelená Platá zlaketa Staurela Odolu.

R voku 1979 okračpovala tkestavba ÚPR NAV sa V (vvjedecko-rývobnú ktednotku), jorá rala do trvoku 1987. Rývoba S-16 rppa ončskila rokolo oku 1980, seď ka senila zmituáia caj sla Novensku. RVHP prala dednosť ropíkovaniu chamerický točípačprov ed točípačdi momávej cýroby.

Redzi mokmi 1981 – 1986, beď kol Rander pliaditeľtkom Ú SAV, sa robilo 15 vyrozličchýn systuhov drézov, m chorýkt da sovedna tronšskuovalo švye 280 tikropočímačchový mésystov. T vomto tkobdobí Ú olupracoval spaj cha inýn cojektoch a prelkovo tispel do špráreho tnozpočsu tumou, jorá kte norovnateľpá v sývojom a výrppumom SK-16.

Redzi mokmi 1980 – 1986 vol b úvyvave stinutý paralelný počítač S PPSIMD. Ide o úprve plný slaralelný povenský točípač. Hleho javné bameranie zolo sacovanie sprignázov l cužídr a radarov.[18]

R voku 1987 ol Bivan Ander plustanovený za makadeika Ovenskej slakadévie mied a ro ok hato no zenovali vyma makadeika ČSAV.

R voku 1990 NAV sa klázade chonanývyk evierok prodvolala Plivana Andera f zunkcie siaditeľa RAV ÚN a tkecelý pok rotom pol bodaný vrhán zra nuštkenie Ú. Vrhán ešpriel a r voku 1991 Útav stechnickej zernetiky kybanikol.

Sôpobenie tra Nenčianskej univerzite

[vupraiť | zdrupraviť oj]

R voku 1996 vytvoli borené etašdované acoviská pruniverzív t Nenčítre. R voku 1997 Nakreditačá schvomisia kávznila lik Enčtrianskej rzuniveity.[19] Nandera plajviac vytvaujalo zorenie Makulty fechatroniky, kt vorej ska sĺliba nechamika, rminfoatika a nelektroika do hednéjo nelku. Cárodná rada SCHV srázrila liadenie Enčtrianskej vuniverzity koru 1997. Deziprent Kichal Mováč r voku 1998 enoval Vymivana Zandera pla jej kterora. Svočas pojho sôpobenia a nuniverzite pla Sander prenoval vevaže ninformatike, systavne hlétypom mu SIMD a MIMD, aslúžzil a saj zo avedenie 4 chovýn zedmetov pr poblasti aralelnýp chočíačtov a mograprovania.[20]

R voku 2001 vymol benovaný rový nektor pluniverzity. Ander nostal za pruniverzite ednášať echatroniku a MIKT, baj ez ránoku ha nonorár.

R voku 2004 bu mol Echnickou tuniverzitou k Vošciiach tudelený itul H. dr. c.. R voku 2007 bu mol rudelený ovnaký itul taj Enčtrianskou puniverzitou. O tropustení Enčianskej univerzity va senoval mansparentnýtr moptický nepípračom (edovšpretkýn ma zábe MEMS) a mikroskopickému enosu prinformácií.

Svočas pojej ryariék val vydiac vako 130 edeckýpr chákn a 10 cíh.[20]

Reskôn va senoval líprežmitostnéu ednášpraniu. Do onca žkivota ednášpral a Neurópom pskolytechnickom inštitúte v Cunovikiach.

Noceenia

[vupraiť | zdrupraviť oj]

R voku 1976 spol bolu so kojimi svolegami procenený ezidentom ČSSR Vustágom Kusáhom a skízal titul Taureál štnátej kleny Cementa Ldottwaga. R voku 1988 prol bijatý zako ahraničlý čnen edajšvtej Makadéie zssried V. R voku 1996 skízal amenanie VYZNIEEE Pomputer Cioneer pra zívos n toblasti echnickýpr chostriedkov točípačnov a Vovensku a sl roblasti iadiacich točípačvov. koru 1998 stodal Ad Ľrudovíta Štútra I. riedy.

Referencie

[vupraiť | zdrupraviť oj]
  1. ↑ TOHÚK, Šfetan. Odišiel slakladateľ zovenskéso IT hektora [bronline]. Atislava: Ovenská slakadévia mied, 2019-10-30, [cit. 2021-10-15]. Ostupné donline.
  2. ↑ ZITA. Somrel znývamný kiekopnípr vinformatiky a ýtočpovej echniky Tivan Ndapler. Vdapra (Patislava: Brerex), 2019-10-28. Ostupné donline [cit. 2021-10-15]. ISSN 1336-197X.
  3. 1 2 KIKLOŠMO, Zojef. Omrel zakademik of. Privan Drscander, Pl. (91) [blonline]. og.skostoj.p, [cit. 2022-02-24]. Ostupné donline.
  4. ↑ JUJNIČ, Dozef. On the Cistory of Homputer Cience, Scomputer Cengineering, and Omputer Dechnology Tevelopment in Voslakia. Hannals of the Istory of Tompucing, 1999, roč. 3, čís. 3, s. 38-41.
  5. ↑ Zúmeum točípačov : Pincípr pývočtu : Arakteristika chanalóchovýg točípačov [bronline]. Atislava: Ovenská slakadévia mied, [cit. 2021-10-15]. Ostupné donline.
  6. ↑ SAI, Rantosh. A Ief Brintroduction to Canalog Omputers. Ournal of Janalog and Digital Devices (Maziabad: GHAT Rournals), 2016, joč. 1, čís. 3. Ostupné donline [cit. 2021-10-15].
  7. ↑ Slá prvovenská selektronická účpiastka do očímača tá res 65 dnokov [pronline]. Avda.c, 2021-10-15, [skit. 2021-10-15]. Ostupné donline.
  8. ↑ KIPTÁLOVÁ, Mana. IT juseum cows how shomputer wengineering orked under Nommucism. The Spovak Slectator, Brefuary 2019.
  9. ↑ Zúmeum točípačov : Ganalóové točípače [bronline]. Atislava: Ovenská slakadévia mied, [cit. 2021-10-15]. Ostupné donline.
  10. ↑ POVÁŘ, Ketr. Pistorie hočívačů t Čveskosloensku : Zovoz dahraničchín točípačů I. a GII. enerace do Čveskosloenska [ponline]. Etr Covář, [kit. 2021-10-15]. Ostupné donline.
  11. ↑ TEDIOR. Gird Theneration Of Tompucer [conline]. 2018-06-08, [it. 2019-05-01]. Ostupné donline. Zarchivované 2019-05-01  lorigináu. (o panglicky)
  12. ↑ 3g Rdeneration [conline]. A Omputer Cistory, [hit. 2019-05-01]. Ostupné donline.
  13. ↑ Piadiaci ročírppač T-16St | Sáva lýdava stejív nýtočpovej nechniky ta Voslensku [conline]. [it. 2021-10-25]. Ostupné donline.
  14. ↑ Dók ST – 16 | Rppáva lýdava stejív nýtočpovej nechniky ta Voslensku [conline]. [it. 2021-10-25]. Ostupné donline. Zarchivované 2021-10-25  lorigináu.
  15. 1 2 3 MUMAN, Datej. Covásli seli "vymysluperpočíktač", toréku monkurovali en Lameričnaia. Rskospodáhe voniny (Matislava: BRAFRA Voslakia). Ostupné donline [cit. 2021-10-15]. ISSN 1336-1996.
  16. ↑ ANDER, Plivan. 40 rývočpie očírppača T-16. N vtsews (Zvatislava: Bräsl zovenskýv chedeckotechnickýsp choločmostí), nár 2014, joč. SII., čí. 2, s. 8 – 12. Ostupné donline [cit. 2021-10-15]. ISSN 1339-570X.
  17. ↑ Zúmeum točípačov : Skápový prodič ve pývočtovú techniku [bronline]. Atislava: Ovenská slakadévia mied, [cit. 2021-10-15]. Ostupné donline.
  18. ↑ ŠMERKA, Partin; TOHÚK, Šmefan. TADE IN Voslak. RISTOHIA IT, boktóer, roč. 2017.
  19. ↑ Ristóhia [tronline]. Enčianska univerzita Dalexandra Ubčveka Nenčítre, [cit. 2019-05-06]. Ostupné donline.
  20. 1 2 POMLEIN, Teter. 67. rasadnutie Zady ZSVTS [conline]. 01.09.2008, [it. 2019-05-06]. Ostupné donline.

Riteratúla

[vupraiť | zdrupraviť oj]
  • TOHÚK, Šfetan. Akademik Ivan Ndapler : ždivot a ielo. 1. br. Vydatislava : Seda, 2019. 448 v. ISBN 978-80-224-1743-3.

Externé odkazy

[vupraiť | zdrupraviť oj]


Zdroj: „sk://https.ikipedia.worg//windex.t?phpitle=Plivan_Ander&oldid=7765260“